PitaPata Cat tickers
Výber: TU
Reklamy: SEM

Nočný Anjel

30. july 2013 at 17:55 | Blu-Star
Ja som Angie. Môj život by sa nedal nazvať normálnym,pretože som Anjel.Krídla mi narástli keď som mala 3 roky.Rodičia sa strašne čudovali.Dokonca boli priam vystrašený čo sa so mnou deje.Samozrejme že potom a problémy vliekli celým mojim životom.A začali sa škôlkou. Rodičia mali veľkí problém zohnať škôlku kde by mali ochotu držať takéto dieťa. Väčšinou zazneli odpovede tipu:"Vaše dieťa nemá predpoklady pre našu škôlku" alebo "Ved to dieťa nieje normálne!Má krídla vzchopte sa!Malo by ísť na testy,operácie alebo škôlku pre postihnutých!"tí boli aspoň úprimný.Nakoniec sa však našla škôlka ktorá ma prijala.Rodičia boli nadšený a nepochopili že na takú nechcem ísť,pretože všetko tam bolo zničené a miesto ihriska tam bol posed pre fajčiarov.Nechali ma v tej škôlke a ja smutná som tam pretrpela pár rokou.Teraz chodím do siedmej triedy.Škola bola problémom rovnako ako škôlka.No našla sa škola ktorá ma prijala,bola v skvelom stave,prijali ma pretože mali málo žiakov.Prvý ročník prebehol vskutku,divne.Pretože všetci:"Oooooo ona má krídla.Čo si že máš krídla?"poviem vám,počúvať to sa vám rýchlo zunuje.V škole som nemala veľa ozajstných priateľov.Možno tak Samantu,ale tá o rok prestúpila.V treťom ročníku som sa naučila "kúzlo" ktoré dokázalo na deň aby moje krídla zmizli.No po západe slnka ako keby tam boli stále.Nechápala som prečo ja?Čo som urobila že som sa stala stredobodom pozornosti a výsmechu.Rodičia ma začali ignorovať čo a ma ešte viac dotklo.Čakala som že ma podporia ale oni nie,prečo?Svoje problémy si rieš sama.Takže som skončila sama.Raz som na ulici našla šteniatko.Zobrala som ho k nám domou,umyla,nakŕmila a uložila na posteľ a rozbehla sa do školy.Prvú hodinu som zmeškala,povedala som že som že som musela niekomu pomôcť.Učiteľka to prijala a dala mi ospravedlnenú hodinu.Celý deň som premýšľala aké jej dám meno a napadlo mi Samanta,tak som ju tak nazvala.Ona sa stala mojou pravou priateľkou,trávila som s ňou skoro celý svoj čas.Rodičom to bolo jedno.Ja som začala byť sebaistejšia a našla som si pár priateľov,no Samanta bola vždy na prvom rade.V šiestom ročníku som začala po mociach lietavať nad mestom.Vychutnávala som si vietor vo vlasoch a spokojne som sa dostala zase domou.Rodičom som o tom nepovedal,ešte by ma hrešili.A tento siedmy ročník bol trošku zdrvujúci. Našla som si priateľ čo keď zistil že mám krídla ma opustil.Začala som sa ešte viac venovať Samante. Priatelia ma z toho dostali.A takto zatiaľ znie môj život,neviem čo ma ešte čaká.No dúfam že lepšie ako moje detstvo.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Lottie Lottie | Web | 3. august 2013 at 17:33 | React

úžasné píšeš! <3
:)

2 Blu-Star Blu-Star | 3. august 2013 at 19:10 | React

dakujem ^^

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement